Zaujímavosti o ježkoch,       Vtipy o ježkoch,     Online hra: vystrelte ježka do vesmíru


Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris)                                     

ríša: živočíchy 
kmeň: chordáty (Chordata)
podkmeň: stavovce (Vertebrata)
trieda: cicavce (Mammalia)
rad: Hmyzožravce (INSECTIVORA)
čeľaď: ježovité (Erinaceidae)
podčeľaď: Ježkovia (Erinaceinae)
rod: ježko (Atelerix)
druh: ježko bielobruchý (Atelerix albiventris)

Výskyt: Stredná afrika (Senegal, Sudán, ...)

Dĺžka života: priemerne cca 3 až 4 roky, v prírode však menej (najmä kvôli predátorom, chorobám a častou príčinou úmrtia v prírode je aj sucho).

Ak sa o ježka dobre staráte, v domácnosti sa môže dožiť až 4 - 5 rokov  (ak ho však zanedbávate môže odísť do večných saván už aj po 2 rokoch).    Pre porovnanie veku: zhruba 6 ročný ježko je podobne ojedinelý ako 100 ročný človek.

Rozmery: Dĺžka 17 - 23 cm, chvostík 2 až 4 cm

Bežná hmotnosť: 250 až 550 gramov

Popis: V prírode majú ježkovia bielobruchý zväčša biele brucho aj ňufák. Tmavá "maska" je v prírode skôr rarita. Telo majú pokryté pichliačmi, ktoré sú na začiatku a na koncoch biele a v strede čierne, alebo hnedé. Prirodzeným sfarbením vyskytujúcim sa v prírode je aj mliečna a bežová farba pichliačov. Africký ježkovia sú v porovnaní s európskymi menší a ľahší. Líšia sa tiež počtom zubov a prstov na zadných nohách. 

Spôsob života Ježka Bielobruchého vo voľnej prírode: Ježko žije najmä v savanách, lesných porastoch, ale tiež v blízkosti ľudských obydlí. Ježko cez deň  zväčša spí vo svojom úkryte a von vylieza za potravou až v noci, pričom často prejde aj niekoľko kilometrov. Zrak majú pomerne slabý, no o to viac majú vyvinutý čuch. V prípade nebezpečenstva fučia a prskajú, stočia sa do klbka, pričom v tomto stave dokážu aj mierne nadskakovať, čo môže nevedomému predátorovi zasadiť bolestivé pichnutia (pichliače sa však neuvoľnujú).  Ježkovia žijú samotársky, no nevyznačujú si svoje teritóriá. Keďže teplota v ich prirodzenom prostredí neklesá pod 18°C, bežne neupadajú do zimného spánku.

Potrava: Ich hlavnú potravu tvoria červíky, húsenice, hmyz, slimáky, kobylky, no môžu sa živiť aj drobnými stavovcami, vajíčkami, semienkami a hubami.

Pohlavná dospelosť: Ježkovia pohlavne dospievajú už po 10 týždňoch, no v tomto veku ešte nie sú pripravený starať sa o potomstvo. O neho sú schopný začať sa starať až po dovŕšení 5 - 8 mesiaca.

Počet mláďat:  1 - 8, priemerne sa však rodí 2 - 5 mláďat

Ježko ako domáce zvieratko: Najčastejšie druhy ježkov chovaných v domácnosti sú: Ježko bielobruchý (Atelerix albiventris), ježko alžírsky (Atelerix algirus) a ich kombinácia (zväčša pri chovnom označení ježka za ježka bielobruchého ide práve o kombináciu ježka bielobruchého s ježkom alžírskym). Tiež sa zvyknú chovať aj Egyptský ušatý ježko (Hemiechinus auritus auritus) a Indický ušatý ježko (Hemiechinus collaris). Zdomácnenie ježkov začalo v 80. rokoch 20. storočia. Odvtedy as už vyšľachtilo  množstvo rôznofarebných kombinácií medzi ktoré patria albín, ako aj flakatý ježkovia tzv. pinto. Krížením Ježka bielobruchého s Ježkom alžírskym vznikol Ježko africký bielobruchý Genetika oboch pôvodných ježkov však ostala a tak sa pri chove z času na čas objaví ešte pôvodná forma ježka alžírskeho, alebo bielobruchého. Rozoznať, či sa naozaj jedná o pôvodnú formu je však pomerne zložité, no sú isté typické znaky pomocou ktorých je to možné.